Jakubovu dvojkovú Oktáviu už nejaký ten čas vnímame na zrazoch, no mladoboleslavský čierny kombík - síce na pekných a do blatníkov zapustených diskoch - človek dokáže trošku neprávom zdegradovať a nevenovať mu náležitú pozornosť. V niekoľkých riadkoch teraz toto povrchné posúdenie napravíme a prezradíme, prečo nejde len o dáku tuctovú "voktáfku f čipu" na veľkých kolesách...

Koncernová scéna sa vo sfére tuningu značne očistila ("česť" výnimkám) a trendom je si zapožičiavať diely zo špičkových továrenských verzií daného modelu. Týmto krokom sa efektívne eliminujú možné posmešky s použitím slova "tuzing". V prípade Octavie je voľba jasná, veď máme tu už od prvej generácie verzie RS. V Jakubovom prípade boli donormi "eresy" druhej ale i tretej generácie. Áno, ak ste si mysleli, že ide o továrenskú RS, mýlili ste sa ;).

Celé to začalo celkom nevinne nárazníkmi a znížením o 3cm. Po roku sa namontoval štelovák a pod blatníkmi sa ocitli parádne kolesá Veemann VFS 29R. Zatmavili sa svetlá, ktoré boli prerobené na bixenóny, nalakovali dáke tie lišty a karoséria bola obdarená bočnými prahmi a predným lipkom. Poslednú zimu napokon Jakub dovŕšil honbu smerom k zemi nahodením vzduchového podvozku Airlift V2 a interiér dostal refresh v podobe sedačiek, volantu a radiacej páky z trojkovej RS-i. A skoro sme zabudli na pravidlo tejto doby "nemáš rám, nie si IN" - no majiteľ veru nezabudol a zaopatril si aspoň polorám :).

V závere sa zastavme ešte pri agregáte - pod prednou kapotou robí radosť Grétke preplňovaný naftový dvojliter s pôvodným výkonom 103kW spriahnutý so 6-stupňovým manuálom z RS 2.generácie. Samozrejme úprava RJ chýbať nemôže, preto sa úloha ukočírovania 206 konských síl zverila do "rúk" RS-ových bŕzd.

text: Kovács, foto: Ján Straka - Magpie