Supra MK3 do mesta
Supra tretej generácie žije v tieni svojej preslávenej mladšej sestry. A80 alebo teda MK4 je ikona 90-tych rokov, ktorú pozná asi naozaj každý. Zvuk dvakrát preplňovaného radového šesťvalca si mladí fanúšikovia JDM púšťajú namiesto večerného filmu. Pískanie turba, launch control, antilag a plamene z výfuku sú pre uši petrolheadov lahôdkou. Dnes by som vás ale rád zoznámil s predchodcom MK4, vďaka ktorej, je Supra Suprou.
Produkcia tretej generácie trvala od februára roku 1986 do decembra 1992. Základným motorom bol 2-litrový radový šesťvalec SOHC s výkonom 130 koní. Najväčším agregát predstavoval preplňovaný 3,0-litrový R6 s kódom 7M-GTE a silou 235 koní, nebol avšak najsilnejší. Výkonovým vrcholom od roku 1990 bol motor s označením 1JZ-GTE, ktorý dosahoval krásnych 280 konských síl.
Zelená Supra, o ktorej bude reč, je jednou z posledných modelov tejto generácie. Už zo série je osadená športovým bodykitom a vpredu má uložený 2,5-litrový 1JZ-GTE s twin-turbom. Do rúk majiteľ sa dostala iba s nájazdom 20 000 kilometrov. Auto totiž veľmi dlho stálo, pôvodný čierny lak bol v prijateľnom stave, čo však bol väčším problémom, bola mechanika. Keď sa vozidlo pokúšali rozchodiť, veľa dielov sa začalo rozpadať. V tomto bode nastal správny čas pustiť sa do renovácie Supry.
Časy okruhovej skupiny A ukázali, že Supra MK3 je oproti konkurentom oveľa ťažšia a chýbalo jej pár koní na to aby stíhala za dominantným Nissanom Skyline R32 GT-R. Preto sa táto renovácia niesla v duchu štýl nad rýchlosťou. Toyota bola do skrutky kompletne zrenovovaná, okrem opráv majiteľ pridal zopár detailov, ako napríklad nádherná tmavá zelená farba zo vzorkovníka Daihatsu a integrovaný spojler na hrane kufrových dverí. Čerešničkou na torte sú zlaté disky, ich tvar nakreslil sám majiteľ. Nechal sa inšpirovať prírodnými tvarmi v záhradách, ktoré navrhuje v rámci pracovného týždňa.
V motorovom priestore je všetko prísne sériové. 1JZ-GTE je úplne akoby práve zišla z výrobnej linky. Ako daily a sem-tam ako nočný koč pre priateľku žiadne úpravy nemôžu byť veľmi hlučné. Keď sa pozrieme dnu do interiéru, všetko je jasné. Každý kúsok tvrdého plastu je čalúnený v mäkučkej alcantare, na dverách, na prístrojovke, v kufri... Kufor je zároveň domovom pre zvukový systém Onu Factory a takisto vzduchovému podvozku od Praxis Japan. Toto je skvelý príklad, že Supra nemusí byť len hlučná. Supra vie byť i veľmi pohodlné auto a navyše s obrovským kusom štýlu.
text: M.Lábaj, foto: Toby Thyer - speedhunters.com