Ako jednému z mála motoristických novinárov sa mi podarilo dostať sa za volant najdôležitejšieho modelu pre Alfu Romeo za posledných 20 rokov a najvážnejšieho športového auta uplynulého roka. Všetko sa odohrávalo na testovacom okruhu koncernu Fiat Group v Baloccu a neskôr na vytýčenej testovacej trati po okolitých nádherných okreskách.

Zo sedadla spolujazdca som mal pocit, že sedím v dvojmiestnej civilnej formule, len s komfortnejším pružením, ktoré vie aspoň niečo odfiltrovať a s úžasnou strojovňou za ušami, ktorá je zdrojom asi najväčšej porcie zážitkov v tomto aute. Sedadlo spolujazdca má len jednu fixnú polohu, úplne vzadu a podľa výšky si pasažier prispôsobuje či sa do hliníkovej platne pod nohami ako v pretekárskom rely aute bude zapierať z polohy viac alebo menej ležmo, alebo to zvládne posediačky. Nielen ako spolujazdec, ale tiež vodič by som prijal keby sedadlá mali trochu výraznejšie bočné vedenie, hlavne sedák. Pretože pri športovej jazde som v nich dosť lietal a mal som čo robiť, aby som sa správne fixoval a nelietal po kokpite. Po večeri a noci plnej búrlivých motoristických snov, prišiel deň „D“, kedy som si ho mohol prvýkrát naštartovať a osedlať ako sa patrí. Doobeda sme mali k dispozícii auto na dve hodiny po kopcoch a okreskách v blízkom okolí, poobede opäť okruh, ale už naživo, nie zo sedadla spolujazdca.

Skôr ako som ho prvýkrát prebudil k životu, musel som si ho najprv dôkladne poobzerať. Aspoň raz si dvihnúť zadnú kapotu, vychutnať si pohľad na motor, naklonený smerom ku kabíne, na monokok z uhlíkových vlákien vážiaci len 65 kg, do ktorého je spredu aj zozadu vsadený pomocný hliníkový rám. V tomto aute sa nemá čo krútiť, všetko je tuhé, ale zároveň bezpečné ako v monoposte. Pri konštrukcii auta výrobca použil 10% karbónu, 38% hliníka, 12% ďalších plastov a len 23% tvorí oceľ. Základnú konštrukciu obaľujú plastové diely karosérie, vystužené uhlíkovými vláknami. Nie je to vyslovene karbón, ale uhlíkový kompozit. Z dôvodu udržania ceny na nastavenej úrovni si konštruktéri nemohli dovoliť použiť kompletne karbónové diely karosérie. Samotný kokpit je vyslovene sparťanský.

Nečakajte žiadne Ferrari alebo Porsche, ktoré vás bude rozmaznávať materiálmi. Toto je auto nie je pre manekýnov, ktorí sa chcú v ňom ukázať ráno v centre na kávičke, ale pre fajnšmekrov, ktorí vedia oceniť funkčný športový interiér. Iba oni budú mať zážitok už len z prekračovania tučného prahu a usadnutia do karbónovej vane takmer na podlahu, sediac tesne nad zemou ako vo formule. Fajnšmekrov nezaujíma ani automatická klimatizácia či super aparatúra. Na Alfe 4C sa mi páči, že všetko je tu jednoduché, len manuálna klimatizácia a aj rádio to najjednoduchšie s akým som sa za poslednú dobu stretol. Veď kto by inak v takom aute počúval muziku, keď najväčší rock n roll mu ide spoza chrbta. V zadnej časti sa ukrýva decentný batožinový priestor, akurát na jeden letecký kufrík. Predná kapota sa nedá dvíhať. Manipulovať s ňou majú oprávnenie  len servisní mechanici. Preplňovaný benzínový štvorvalec 1750 TBi uložený vzadu naprieč a kvôli lepšiemu vyváženiu naklonený ku kabíne, pochádza z modelu Giulietta. Pre použitie v 4C bol však kompletne prepracovaný. Predovšetkým dostal hliníkový blok a celkovo bol odľahčený o 22 kg a tiež výkonovo preladený. Maximálny výkon 177 kW/240 k dosahuje pri otáčkach 6000 1/min. Krútiaci moment 350 Nm vrcholí medzi otáčkami 2200 až 4250 1/min, ale 80% dáva k dispozícii už pri 1800 1/min.

Svoju silu prenáša na zadnú nápravu prostredníctvom 6-stupňovej dvojspojkovej prevodovky TCT, ktorá sa ovláda pádlami na volante. To je zásadný rozdiel v porovnaní s Maserati a Ferrari, kde máte pádla na stĺpiku riadenia. Výrobca tvrdí, že toto bolo pre 4C lepšie riešenie. Ja dodávam, že hlavne lacnejšie… Tlačidlové ovládanie bežných režimov prevodovky na stredovej konzole je už identické s talianskymi superšportovými modelmi. Nechýba tradičný systém DNA, ktorý v závislosti od režimu upravuje softwarovú mapu motora aj prevodovky. Popri troch zaužívaných pojmoch All Weather, Normal a Dynamic pribudol navyše Racing, kedy sa deaktivuje všetka elektronika. V tomto režime je potom možné vyskúšať si prudký štart z miesta, tzv. launch control a akceleráciu z 0 na 100 km/h za fantastických 4,5 s.

V aute je počas jazdy toľko rachotu, že nejaký príplatkový športový výfuk vám ani nebude chýbať. Popri motore počujete tiež všetko po čom auto jazdí. Stačí ak uhnete trochu na kraj cesty a pred kamienkami strieľajúcimi spod kolies do blatníkov si začnete kryť hlavu, lebo budete mať pocit, že tú dávku dostanete rovno do čela. Je to tiež tým, že všetky okná sú v priemere o 10% tenšie než normálne a ich hmotnosť bola znížená o 15%. Čelné okno je hrubé napríklad len 4 mm. Takže žiadne zbytočné hranie sa s odhlučnením. Všetko tu dostávate naplno – zvuky aj emócie.

Auto sedí na ceste doslova bravúrne, k čomu prispieva aj rozloženie hmotnosti v pomere 40:60 (predok/ zadok). Na každý pohyb volantom reaguje precízne ako formula, nenakláňa sa. Presnosť vedenia stopy vyráža dych a neuteká z cesty. Na hraničné situácie vás upozornia až pneumatiky, keď sa dostanete na hranicu ich priľnavosti, ale o každej takejto situácii sa dozviete včas. Bočné preťaženia, ktoré vodič pri hľadaní možností auta zažije ho  po hodine jazdy vyradia po fyzickej stránke z prevádzky a z auta vystúpi spotený  akoby práve odbehol maratón. Ale o tomto Alfa Romeo 4C je. Vyblázniť sa, vyšťaviť a po dvoch hodinách sa vrátiť k manželke a rodine kľudný, spokojný a usmiaty od ucha k uchu. Aby ste mali aspoň hrubú predstavu s čím som mal dočinenia, stačí keď spomeniem niekoľko parametrov a naskočí vám husia koža. Pohotovostná hmotnosť 895 kg, litrový výkon 137 k, 4 kg na konskú silu a preťaženie 1,2 g pri plných brzdách. To sú suché parametre, ktoré keď zažijete v praxi, budete chcieť predať byt, svoje BMW X5, jachtu, čokoľvek, len aby ste toto mohli zažívať každý deň, prípadne aspoň každý druhý.

Zatiaľ čo doposiaľ Alfa Romeo žila z minulosti, toto auto otvára novú kapitolu v jej histórii. Alfa Romeo 4C definuje novým spôsobom zážitok z jazdy a vracia značke imidž výrobcu s veľkým automobilovým srdcom. Hoci sa pôvodne očakávalo, že 4C bude stáť menej, keby som mal 50.000 eur, bez váhania ich investujem. Žiadny športiak vám neponúkne viac zábavy, emócii a väčší spoločenský status za dané peniaze.

text: Michal Karpat