Bol raz jeden krásny májový deň, počas ktorého sa milovníci konských síl zišli na trenčianskom letisku v rámci Power festu, spojenom so zrazom Amerík. Stovky fajnoviek, medzi ktorými objavil aj čierny obor a veru „naklonovaný“ nie len tak na parádu, či vozenie cementu. Nabúchaný nákladiak hravo roztáčajúci svoje kolesá ne lepivom betóne sa u nás len tak nevidí, nehovoriac o peknom vzhľade. Nasledovala Power party v Nitre, kde bolo viac času nahliadnuť pod plechy a možnosť uvidieť driftovať tento 3-tonový kolos! Poviem pravdu, zaľúbili sme sa...:) Rasťo nám teda porozprával príbeh, ktorý sa oplatí poznať:

„Postavil som už zopár projektov, vždy sa jednalo buď o offroad alebo tuning, samozrejme podľa túžby zákazníka. Išlo hlavne o podvozky, nárazníky, interiér, mierne úpravy na motore, samozrejme skoro všetko na mieru vymyslené a vyrobené, keďže mne sa dostupné doplnky nepáčia a svoju robotu som vždy chcel istým spôsobom odlíšiť. Dlhšie som rozmýšľal nad vlastným projektom, v ktorom sa bude môcť moja fantázia a kreativita vyblázniť a v podstate ma nič neobmedzí. Malo to byť veľké a výkonné auto, chcel som pick-up, ale japonské ani európske sa mi nepáčili.

Jedného dňa som započul zaujímavý zvuk motora z dvora stavebnín oproti môjmu domu. Stál tam tento Ram, mal som syna na rukách a vravím mu, že toto auto raz postavíme. Auto odišlo a ďalej som neriešil. O necelé 2 týždne ma myšlienky dohnali k tomu, aby som skočil na bazoš a hľadal základ k môjmu „vytúženému projektu“. Neviem či to bola náhoda alebo osud, ale prvé auto čo mi vyskočilo bol práve Ram, ktorý sme so synom pozorovali spoza plota. Keďže bolo cca 1hod v noci, napísal som len sms: „Nikomu to nepredávajte, zajtra o 8 ráno som u vás s hotovosťou.“

Auto bolo zhnité takmer všade, prevodovka bola na polovicu mŕtva, rýchlosti sa radili cez pákové vypínače. Celkovo hrôza, myslím že pri tej cene by sa nejeden otočil a šiel domov, ale ja posilnený predstavou projektu a zistením, že to auto má srdce s legendárnym nápisom „cummins“ som ho kúpil. Prvé týždne som sa iba vozil a užíval si pocit Ameriky, no po 3-4 tis km kľakla prevodovka. Nastal čas na plánovanie, hľadanie riešenia, hodiny volaní do USA, kde ma 95% firiem po vete: „No viete ja to potrebujem poslať na Slovensko“, zrušila. Narazil som na firmu Power driven diesel, s ktorou som nakoniec uspel, s technikom sme všetko prebrali či už swap na manuálnu prevodovku alebo modifikáciu a repas tej mojej aickej, a takto vlastne začína príbeh môjho auta.

Diely prišli, prevodovku som poskladal, vozil som sa ďalej, ale stále to nebolo to, o čom som sníval. Prenajal som si tak halu, aby bolo miesto na prestavbu. Prvý cieľ bol demontovať korbu a blatníky, no keď z auta za 2 dni zostal holý rám na zdviháku a desiatky krabíc a dielov v regáloch, začala úplne iná kapitola. Auto bolo rozobraté nieže do „šróbika“ ale do plechu - korózia odstránená, nový ochranný náter a nakoniec lak.

Modifikácie by som zhrnul nasledovne:
Motor: okrúžkovaný pod tesnením hlavy, aby to držalo tlak 5 bar, ARP štifty v hlave, nové silnejšie struny na ventiloch, 2x väčšie vstrekovače, pribudli aj nové 2 turbá Holset he351cw a he500wg, čo sa týka vstrekovacieho čerpadla si informácie nechám pre seba ako také „tajomstvo“ - otáčky  z pôvodných 2800 sú teraz 4200 a čerpadlo nastavené aby to zvládlo zásobovať po celú dobu v rovnakej dávke, zaujímavosť je aj ovládanie mechanického čerpadlá z kabíny kde si môžem nastaviť nábeh a dávku paliva, alebo prepnúť na „full open“
Prevodovka: sériová aická 4-stupňová by ten výkon neudržala, preto tam mám všetky hriadele a koše kované a do každého koša išli o 2 spojky viac, samozrejme závodné. Mechatronika je prerobená na manuálnu, čiže si volím rýchlosť ktorú potrebujem a preradenie je v rámci milisekúnd, hydromenič je vyrobený na zákazku a vydrží 1200 koní a 2500Nm, je v ňom 3-spojkový lock-up čo len dotvorí súhru prenosu výkonu na kolesá 

Podvozok: keďže sa jedná o masívny pick-up, ktorý v USA ťahá niekoľko tonové prívesy, väčšina je sériová, poloosy sú obrovské, tak isto aj ložiská kardany a pod. Najväčší pomocník sú zadné kontrolné ramená, aby sa náprava nekrútila, prerobené a vystužené riadenie na 1 tonové čapy, samozrejme je tam aj lift ktorý zdvihol auto o cca 28cm
Interiér: chcel čo najviac bez údržbový, preto je tam len koža a plech, samozrejme je to hlučné a surové ale to som chcel, mať ten pocit ako sa mi točia ozubené kolieska pod podlahou, z elektriky je takmer všetko odstránené, auto má jedinú riadiacu jednotku na stierače, čiže ostal len základ, svetlá, budíky, rádio, okná, stierače a kúrenie

Čo sa týka výkonu, nad číslom 800hp a 1700Nm každý žasne, ja sám nerád udávam tieto údaje, oficiálne namerané má cca 570hp a 1300Nm ale to bola hranica keď začali kolesá hrabať, čiže plný výkon nie je odmeraný a je veľký problém keďže auto má 4 m rázvor, 3,1 tony a buď sa boja nás odmerať alebo sa nezmestím na brzdu. Tých 800hp a 1700Nm bolo meraných v USA na skoro podobnej stavbe, čiže môžeme byť v rozmedzí 700-900 koní, ale to zistím až keď sa to konečne odmeria, ale problém roztočiť alebo driftovať na 37" kolesách s tým auto nie je...;)“

text: P.Kovács, foto: SŠA – dragracing.sk, majiteľ