Meno Slooten je v kruhoch dragracingu v Južnej Afrike dobre známe. Traja bratia sú najmä spájaný s americkými mašinami s big-blockmi. Mark si našiel obľubu v Chevrolete Camaro, Simon zase šprintuje na Dodge Challenger a nakoniec Jeroen je zarytý milovník Fordu Mustang. A čo je lepšie, než keď svoju vášeň prenesiete na vaše deti? Jeroen „nakazil“ touto disciplínou a láskou k Mustangom i svojho vlastného syna Bradleyho.

Príbeh žltého Mustangu Mach 1 z roku 1972 začína neďaleko Johannesburgu na rovnej dráhe Tarlton International Raceway. Na Mustang padá prach v jednej z garáži, vlastní ho, tak isto ako ďalšie mašiny i samotný okruh, Mick Van Rensburg. V Jeroenových očiach však zažiaril, bol to takmer taký istý kúsok aký mal jeho otec. Túžbu Mustang kúpiť od Micka umocňoval aj fakt, že zatiaľ čo sa jeho bratia preháňali po rovnom asfalte, Jeroen sedel len na tribúne. A tak začal Mustang od jeho majiteľa pýtať.

Po 12 mesiacoch dohadovania a presviedčania sa konečne dostal Mach 1 do Jeroenových rúk. Napriek výbornému stavu vozidla nový majiteľ nešiel ihneď pretekať, ale sa rozhodol auto rozobrať do poslednej skrutky a znovu postaviť podľa svojich (vysokých) nárokov. Predsa, aby ho na dráhe nič neprekvapilo. Karoséria bola vcelku zdravá, skutočne sa našlo iba máličko hrdze, aj to na zvyčajných miestach. Mustang potom odviezli k chlapom do De Beer Panelbeaters, kde karosériu nastriekali do kanárskej žltej farby a všetky jej časti opäť perfektne napasovali. Nakoniec na nový lak nalepili charakteristický polep, a dodali pár detailov ako predný čierny spojler, zadné krídlo a novú laminátovú kapotu s poriadnym nasávacím otvorom.

V otvore vykukuje kúsok veľkého karburátora, čo by teda znamenalo, že poď ním je uložený obrovský osemvalec. V8 má objem 460 štvorcových palcov, v našej reči Európanov 7,5-litra. I motor samozrejme prešiel generálkou. Jeroen vylepšil palivový systém, vzadu sa nachádza 30-litrová drag-spec nádrž, z nej tlačí benzín do motora pumpa Holley a súprava nových palivových hadíc. S elektrikou motora mu pomohol brat Mark, ktorý tiež namontoval nové zapaľovanie od spoločnosti MSD. Bonusových 100 koní pridáva systém vstrekovania oxidu dusného. Cieľom nebolo vytiahnuť z motora aj toho posledného koňa, ale aby bol jednoduchý a spoľahlivý. No a samozrejme aby už pri naštartovaní vyčarovala úsmev na tvárach divákov i samotného jazdca.

Výkon je prenášaný cez automatickú prevodovku C6 s meničom B&M rovnomerne na zadné kolesá. Tam totiž nie je diferenciál ako ho poznáme, ale iba pevná hriadeľ a dve ozubené kolesá s pomerom 4,55:1. Kolesá na oboch nápravách vyrobila firma Draglite. Vzadu majú štvorcový rozmer, teda 15x15 palcov a sú obuté do slickov Hoosier pre dostatok trakcie v priamej čiare. Interiér bol veľmi zachovalý, nebolo v ňom veľa práce. Vymenili v ňom len veci, ktoré boli potrebné pre šprinty. Boli to na napríklad športové sedačky a pásy, spomínaný menič prevodovky a pridalo sa pár budíkov, veľký otáčkomer s kontrolkou a ukazovatele teploty vody a olejového tlaku.

Jeroen nestaval tento Mustang Mach 1, aby lámal nejaké rekordy. Jeho auto váži 1,8 tony, čo je na vrcholné časy vcelku dosť. S jeho autom na štvrť míle dosahuje čas 12,5 sekúnd. Jeho syn Bradley si z otca robí žarty, že preteká skôr s domom ako s autom. Avšak spôsob akým Mach 1 vystrelí zo štartu je stále veľmi pôsobivý. Jeroen na svojom aute miluje to, že sa môže celý deň preháňať po dráhe, potom ho doma len zagarážuje pod plachtu a Mustang je opäť pripravený na ďalší športový víkend...

text: M.Lábaj, foto: Stefan Kotze, speedhunters.com