Osemdesiate roky možno smelo označiť za zlaté obdobie disciplíny rally. Zásluhu na tom mala najmä skupina B (1982-1986) s veľmi voľne nastavenými reguláciami. Vďaka nim vzniklo mnoho pretekárskych monštier, ktoré prakticky nemajú v histórii obdobu a nezmazateľným písmom sa zapísali do dejín motoršportu. Napriek tomu, že ich úspechy kvôli rýchlemu koncu netrvali dlho, mnohé sú dodnes slávne a uctievané fanúšikmi. Jedným z týchto automobilov je aj Lancia 037, ktorej meno bolo jednoducho číslo projektu. Okrem tohto označenia ju prezývali aj Lancia Rally 037 či Abarth 037 veď pri jej konštrukcii automobilka úzko spolupracovala s divíziou Abarth.

Príprava pretekárskeho automobilu Lancia 037 sa začala v roku 1981 po oznámení vzniku novej skupiny B. Nová Lancia voľne vychádzala zo sériového kupé Montecarlo, ktoré vyrábali v rokoch 1975-1982. Prerod Montecarla na 037 bol taký komplexný, že označiť ich za rovnaké auto je nezmysel. Lancia 037 je veľmi kompaktná, dvojsedadlové kupé má na dĺžku len 389 cm a stojí na rázvore náprav s dĺžkou 224 centimetrov. Šírka pretekára je úctyhodných 185 cm, no výška iba 124 cm. Karoséria pretekárskeho modelu je vyrobená z polyesterovej živice vystuženej sklenenými vláknami. Aj vďaka tomu váži automobil iba 980 kilogramov aj s náplňami.

Kupé má uprostred pozdĺžne uložený benzínový štvorvalec s objemom dva litre. Agregát má suchú olejovú vaňu a štvorventilovú techniku, prepĺňa ho kompresor Abarth Volumex s pretlakom 0,6 až 0,9 bar. Maximálny výkon motora je podľa naladenia 187 až 206 kW (255 až 280 k) a dosahoval sa zhruba na úrovni 8 000 ot./min. Krútiaci moment dosahoval maximum 300 Nm pri piatich tisícoch otáčok. Motor je spojený s päťstupňovou manuálnou prevodovkou ZF a poháňa zadnú nápravu vybavenú samosvorným diferenciálom zo spolupráce ZF a Abarth. Obe nápravy majú nezávislé zavesenie kolies využívajúce konštrukciu zdvojených lichobežníkov, tlmiče dodal Bilstein. Nápravy sú vybavené kotúčovými brzdami Brembo.

Nový pretekár mal svoj debut na talianskej rýchlostnej skúške Rally Costa Smeralda. Oba exempláre automobilu museli odstúpiť kvôli problémom s prevodovkou. Nešťastie sprevádzalo autá celú sezónu a talianska automobilka dieru do sveta neurobila. Lancia na svojom náradí vychytala mnohé muchy a v roku 1983 tak bola táto beštia veľmi konkurencieschopným autom. Svoj talent potvrdila mnohými úspechmi, na ktorých konci stál zisk pohára konštruktérov. Za volantom 037-ky sa striedal Nemec Walter Röhrl a Fín Markku Alen. Okrem zisku pohára konštruktérov sa Röhrlovi podarilo takmer získať aj titul medzi pilotmi, unikol mu iba o chlp.

Lancia 037 sa vtedy stala posledným automobilom bez pohonu oboch náprav, ktorý zvíťazil v pohári konštruktérov šampionátu WRC. Už v nasledujúcom ročníku ukázalo svoju prevahu Audi Quattro, o rok neskôr zase dominoval Peugeot 205 T16, taktiež s pohonom oboch náprav. Lancia na úspech nenadviazala aj napriek tomu, že nasadila model 037 Evolution 2. Mal motor s objemom zvýšeným na 2,1 litra, ktorý dosahoval výkon až 261 kW (350 k). Pre návrat na vrcholové stupne musel aj taliansky výrobca siahnuť po pohone 4x4. Kupé tak nahradil hatchback Delta S4 s dvojitým prepĺňaním motora a pohonom všetkých štyroch kolies. S4 sa na štart prvých pretekov postavila v roku 1985 a od počiatkov preukázala väčšiu konkurencieschopnosť než 037 s jedinou poháňanou nápravou.

Významný pretekársky model sa do histórie zapísal ešte raz, no v omnoho nepríjemnejšom svetle. Za volantom Lancie 037 zahynul v roku 1985 taliansky pretekár Attilio Bettega. Presne o rok neskôr sa do čiernej kroniky zapísala aj Lancia Delta S4, v ktorej troskách našiel smrť fínsky jazdec Henri Toivonen spoločne s americkým navigátorom Sergiom Crestom. Táto tragédia bola posledným klincom do rakvy skupiny B, ktorú pre rok 1987 vylúčili z podujatí FIA. Napriek jej krátkej histórii dala táto skupina život množstvu nezabudnuteľných áut, medzi ktoré sa Lancia 037 bezpochyby radí.

Aby mohla Lancia s modelom 037 pretekať, povinnosťou bola výroba minimálne dvesto exemplárov pre cestnú premávku. Taliansky výrobca splnil minimálnu hranicu pre homologizáciu a vytvoril rovné dve stovky modelov Lancia 037 Stradale. Mnohé z nich skončili počas desaťročí kvôli nešikovným vodičom na vrakovisku a preto dnes patrí táto Lancia k zberateľským kúskom. Samozrejme, v porovnaní so špeciálom rally je cestná verzia umiernenejšia. Stradale má odlišné zadné svetlá a nárazníky, ktoré o niekoľko nepodstatných milimetrov posunuli proporcie auta. Výrazný rozdiel bol v hmotnosti, keďže cestná verzia musela byť vybavená množstvom bezpečnostných a komfortných prvkov.

Lancia 037 Stradale má okrem toho aj ťažšiu karosériu, ktorá je však oproti bežným automobilom stále veľmi ľahká a exotická. Vyrobená je totiž z kevlaru vystuženého sklenenými vláknami. Motor cestnej verzie dosahuje najvyšší výkon 153 kW (205 k) a krútiaci moment 226 Nm. Lancia zrýchli na 100 km/h za menej ako sedem sekúnd a dosiahne maximálnu rýchlosť 220 km/h.

text: Marek Pokrývka, foto: Lancia