Pôvodnú Alfu Romeo Tipo 33 Stradale sme tu už mali, vieme, že to bol prvý homologizačný špeciál určený do premávky a jeden z prvých superšportov, ktoré sa dali v 60-tych rokoch minulého storočia kúpiť. Dnes, keď sa na to pozrieme z opačnej strany, je to pravdepodobne jedno z posledných športových áut Alfy so spaľovacím motorom, ak bude automobilový priemysel naďalej smerovať tam, kde ho vedú naši feudáli.

Hlavu však majme hore, aj napriek prekážkam, Alfa Romeo dokázala stále vyrobiť auto, ktoré prináša radosť zo šoférovania. Vďaka spojeniu spaľovacieho motora, ktorý predstavuje minulosť a možnosti vybaviť túto krásku elektrickým pohonom, ako predstaviteľa budúcnosti, vznikne 33 exemplárov modelu 33 Stradale. Dizajnéri sa nechali inšpirovať pôvodným autom z roku 1967 a využili pri tom dostupnosť najmodernejších technológií. Karoséria novej Alfy je vyrábaná ručne vo fabrike Carrozzeria Touring Superleggera s veľmi vysokými štandardmi a pozornosťou ku každému detailu.

Predná časť sa nepochybne podobá na Tipo 33 Stradale, nízka a široká predná maska s talianskym štítom a znakom Alfa. Svetlomety majú takisto veľmi podobný tvar, akurát jemne ostrejší a navyše je v nich integrovaný otvor, ktorý vedie vzduch ku brzdám. Tvar kapoty nie je len dizajnový ale aj funkčný, na vnútorných stranách „véčka“ sa nachádzajú otvory, ktoré vzduch vedú od prednej časti auta preč. Dizajn prednej časti dotvárajú aerodynamické prívesky z uhlíkových vlákien umiestnené v spodnej časti. Na boku 33 Stradale sú tiež dva masívne otvory pred zadným blatníkom, tie zase vedú vzduch ku intercooleru a samozrejme, krídlové dvere sú dielom samé o sebe. Predok a boky sú elegantné, na zadku však vidieť, že 33 Stradale sa vie aj hnevať. Tak zamračenú zadnú časť sme veru ešte nevideli. Obrovské svetlá so štvoricou výfukových koncoviek a obrovský difúzor. Alfa Romeo sa zaobišla bez potreby obrovského krídla. Za zmienku tiež stojí pozoruhodná hodnota koeficientu aerodynamického odporu karosérie Cx – 0,375 bez využitia aktívnych prvkov.

620 talianskych koní pochádza z preplňovanej 2,9-litrovej V6. Spaľovací motor je v evolúciou motora, ktorý sa už montuje do najvýkonnejších automobilov talianskej značky. Je uložený pozdĺžne v strede a umožňuje Alfe 33 Stradale dosiahnuť maximálnu rýchlosť 333 km/h. Zrýchlenie z nuly na 100 km/h sa odohrá za menej ako tri sekundy. V6 spolupracuje s 8-stupňovou dvojspojkovou prevodovkou a zadným elektronickým samosvorným diferenciálom. Vodič má na výber z dvoch jazdných režimov, Strada pre cestné použitie a Pista pre okruh. Pre majetných kupcov bola k dispozícií aj čisto elektrická voľba s výkonom 750 koní, tá sa však veľkému úspechu netešila. Porciu výkonu krotí brzdový systém od spoločnosti Brembo s karbón-keramickými kotúčmi, 6-piestikovými monoblok strmeňmi vpredu a 4-piestikovými vzadu. Nastaviteľný podvozok s dvojramenným zavesením ponúka aj možnosť pridvihnutia prednej nápravy o 50 milimetrov pri prekonávaní vyšších prekážok do rýchlosti 40 km/h.

Interiér bol dostupný v dvoch verziách – Tributo a športovejšia Alfa Corse sa vyznačuje minimalistickým prístupom k dizajnu a materiálom, aby pilotovi priniesol ten najpútavejší zážitok z jazdy. Tributo ponúka posádke úplne očistený zážitok od všetkých moderných vychytávok a doplnkov. Na stredovej konzole sa nachádza len nevyhnutný počet ovládacích prvkov. Pred pilotom je displej s 3D grafikou. Rovnako ako v každej Alfe Romeo je volant primárnym prostriedkom komunikácie s autom – a tu bez akýchkoľvek tlačidiel. Za to však poskytuje zážitok z čistého potešenia z jazdy, aj vďaka hliníkovým páčkam radenia.

Pre všetkých záujemcov máme ale zlú správu. Všetkých 33 kusov historicky najdrahšej Alfy bolo ešte pred samotným predstavením auta už predaných, a to podľa neoficiálnych informácií za 2 milióny Eur za každý jeden. Čo už teraz ale vieme, že prví majitelia 33 Stradale vo svojich konfiguráciách zaškrtávali najmä pohon spaľovacím motorom. Svet je teda ešte v poriadku, otázkou teda je, kam až sa necháme zaviesť.

text: M.Lábaj, foto: Alfa Romeo